Sedím si tu, obklopený samotou,
svetlo sa predo mnou stráca v hmlách.
Nádej sa rozplíva, láska je rozbitá,
čo som to spravil? Zničil som človeka.
Všetko pekné bolo, kým boli sme ty a ja.
Smiali sme sa splou a spolu sme kráčali,
každú voľnú chvílu, spolu sme trávili.
No zavial vietor zmien a vsetko bolo preč.
Stála si sama, zahalená v tme,
za oknom v diaľke svadobný sprievod.
Prišiel som k tebe a jemne ta objal,
bez slov som stál, a tým som všetko zničil.
Spravil som chybu a dobre to viem,
tisíce nocí, v mukách som pretrpel.
So slzami v očiach, Boha som prosil,
o ďalšiu šancu, byť Ty a Ja,
hoc´ dobre viem, ze nikdy sa nevráti
čas taký nádherný, s tebou strávený.
Nikdy sa nevráti, čo by bolo, keby.
Ostane len spomienka, mučivý sen,
čo pretrvá, pokím nosí ma Zem.
Stratila sa realita, ostala len nádej,
snívam svoj večný, Nekonečný sen.
Sen o tom, že sme boli, TY a JA.
Komentáre